Neporiadnik

(divadelný skeč pre tri osoby, podľa skutočnej udalosti)

Izba v byte. Starý gauč, stolík. Všade obrovský neporiadok (šaty po zemi, metla, prach, roztrhnutá múka, na stole špinavé poháre, pílka a kladivo, chlpy s džemom, parochňa s bahnom…). Hodil by sa aj smrad. Na jednej strane dvere alebo vchod do kuchyne, na druhej strane do kúpeľne. Na gauči spí neupravený a nepríťažlivý chlap v špinavých škaredých šatách. Zobudí ho zvonček na dverách.

Neporiadnik: Huh, čo je? Čo je?! (pohrabe sa v bordeli na stole, nájde hodinky) To budú oni! Mačka, prestaň žrať tú metlu! Ďakujem. (ide k dverám) Heslo… Heslo!                                                                                                                                                                                                          On (spoza dverí): Hirošima!

Neporiadnik otvorí, na scénu príde muž a žena s batohmi.

Neporiadnik: Vítam vás v mojom kráľovstve. Akú ste mali cestu? Verím, že dobrú. Poďte dnu. Spať budete tu na gauči. Je rozkladací, ale nedá sa rozložiť, tak sa budete musieť potlačiť. No cíťte sa ako doma, idem navariť čaj… (odíde)

On: Ďakujeme… (obaja stoja nad gaučom a bordelom a sú dlho a bez slova znechutení)

On: Videla si už niečo podobné, Cicka?

Ona: Všetko vyfotiť!

On: Fuj, a ten zápach…

Ona: Akoby varil tchora s ponožkami.

On: No mám dosť. Je to síce zadarmo, ale všetko má svoje medze! (sadne si do starého gauču) Cicka! Však tu sa človek prepadne meter do gauču! To svet nevidel!

Vstúpi Neporiadnik.

Neporiadnik: Vidím, že ste sa rýchlo udomácnili, to ma teší. Nie každý si tak chytro zvykne na môj ležérny štýl… Mačka, prestaň žrať tú plachtu! Ďakujem. Inak, kúpeľňa je tu za rohom, ak by ste potrebovali sprchu… (odíde späť smerom do kuchyne)

Ona: Pozri Milan, je to tu silná káva, ale buďme radi aj za málo. Je to proste bordelár a neporiadnik. Možno mu len chýba ženská ruka, daj mu šancu. Idem si umyť ruky. (odíde smerom do kúpeľne)

On: Buďme radi aj za málo… (obzerá si pílku zo stola) Ale čo je veľa, to je veľa! Tu končí sranda!

Ona (vráti sa rozrušená): V živote som nevidela čierne mydlo!

On: No čo? Aj v kúpeľni je vidieť ten jeho „ležérny štýl“?

Ona: Keby sa tam osprchujeme, boli by sme špinavší než teraz, to ti prisahám. A v záchode?! V záchode má úplné Drážďany!

On: Fuj! Ani za toho pána tam nejdem. Chcem dožiť pokojne. Ešte stále mu dávaš šancu, tvojmu neporiadnikovi?

Ona: Veď on si umýva zuby drevenou paličkou! Bež sa pozrieť! Len taký biedny konárik tam má!

On: Možno chce žiť ako bobor…

Ona: Milan, nemôžeme tu spať, nevydržím tu ani hodinu! Som úplne nesvoja!

On: To som rád, že to cítime rovnako, Cicka. Tento gauč by nás zožral zaživa. Že Hirošima… To sedí.

Začnú si brať vaky a chystať sa na odchod. Vstúpi Neporiadnik.

Neporiadnik: Už sa vybaľujete? Výborne. Periny nemám, len také armádne deky, čo som našiel v jednom opustenom zákope. Tie plesne na stenách si nevšímajte. Už som tu vyše 5 rokov a nič mi nie je. Veď aj najlepšie syry sú plesnivé, že? Ha-ha-ha! O chvíľu bude čajík. Vlastnoručne som nazbieral bylinky, má jemne horkastú chuť, ale je znamenitý. Moja mačka sa ho nevie dopiť… (odíde späť smerom do kuchyne)

Oni sa začnú stresujúco ponáhľať.

Ona: Milan, padáme! V tomto byte sídli Boh humusu!

On: Guru prachu a hávede! Nohy na plecia!

Ona: Zachráň sa kto môžeš! Makaj, Milan, makaj!

Utečú preč zo scény – odkiaľ vstúpili. Vstúpi Neporiadnik s dvoma šálkami čaju. Čaj môže nepríjemne smrdieť.

Neporiadnik: Nesie sa čajík! Kde ste, cestovatelia? Žeby sa šli prejsť? Ale veď si vzali všetky veci… Hmm… Privábi mačku a položí na zem obe šálky. Len si daj, mačka. Že ho miluješ?

Poškrabe sa na hlave, odpľuje na podlahu a ľahne si späť do gauču. Pôsobí spokojne.

Neporiadnik: To sú dnes ľudia…

Zhasnú sa svetlá.

Koniec.