Návšteva UFO

(divadelný skeč pre tri osoby)

Izba v byte. V miestnosti je posteľ na jednej, stôl a tri stoličky na druhej strane. Tma, noc. V posteli spí manželský pár. Zvláštne zvuky. Žena zapne malú lampičku pri posteli a budí svojho manžela.

Ona (vystrašene a ticho): Vstávaj, Vlado. Niečo som počula.

On (nezaujato): Mňa to nezaujíma. Nechaj ma spať.

Ona: Vlado! Mám zvláštny, ba až mystický pocit, že tu niekto je…

On: Tak ho láskavo pošli preč, tu nemá čo robiť… (spí ďalej)

Ona vstane, dá si papuče, príde ku stolu a rozsvieti svetlo v kuchynke. Pri rozsietení sa za stolom objaví sediaci mimozemšťan – návštevník z kozmu (veľká hlava, oči, poprípade tykadlá – pôsobí humorne i strašidelne zároveň). Ona je šokovaná. Dlho na neho hladí, nikto sa nehýbe.

Ona (pomaly vyplašene cúva k posteli, nespúšťa mimozemšťana z očí): Vlado… Vlado! Vstávaj ty blbec! (myká ním rukou)

On: Nechaj ma, choď si lúštiť krížovky…

Ona (vytiahne ho z postele na zem, otočí mu hlavu smerom k stolu): Pozri ty idiot, niekto tu je!

On (neveriacky vstáva): Ty si zas niekoho pozvala? Ja už mám toho tvojho socializovania sa plné zuby!

Ona: Nikoho som nepozvala. Si mimo? Veď sú tri hodiny ráno!

On (pristúpi blízko k mimozemšťanovi a obzerá si ho): Ale kto to je? Žeby Karol z vojny?

Ona: Čo ti šibe, Vlado? Veď to nie je človek!

On: Karol? Stará vojna? Si to ty? (rozpaží ruky na znak privítania, návštevník sa nehne) Nie je to on. Ibaže by si ma nepamätal… Karol, ak si to ty, zmenil si sa. Vyzeráš ustarane…

Ona: Nie je to žiaden Karol z vojny! Vlado, ty obyčajná hlúpa hlava! Spýtaj sa ho kto je a čo tu robí!

On: Kto ste a čo tu robíte? (návštevník však ani tykadlom nehne, on sa otočí k žene) Mám ho ujebať?

Ona: Čo si sa zbláznil? Čo keď na ňom môžeme zbohatnúť? Veď takáto návšteva z vesmíru musí mať neskutočnú cenu! (otočí sa na návštevníka) Nedáte si čaj alebo kávu? (návštevník nič)

On: Ešte kávu mu bež spraviť! Toto je určite nejaká skrytá kamera! (začne naštvane hľadať po stenách) Máte nás za debilov, že?! Posadíte nám tu maníka a smejete sa na našich reakciách, čo?!

Ona (návštevníkovi): Porozprávajte nám o sebe! Nehanbite sa! Čo vás k nám prináša? Aký bol let?

On: Televízne špiny, tie sa nezastavia pred ničím… Všetko už majú natočené! Ak je to priamy prenos, hanba jak mraky!

Ona: Upokoj sa, Vlado! Kto by nás točil o tretej ráno?! Pozri ako vyzeráš!

On: No keď sa na teba tak pozerám, máš pravdu. Ale čo s tým chujom spravíme? Osobne mám neskutočnú chuť ho ujebať… Čo tu má čo u nás vysedávať? Kto ho volal? Nemohol ísť k Penzešovým?

Ona: Bože, Vlado! Mysli trochu! Toto je naša životná šanca! Ak ho dobre predáme, už nikdy nebudeme musieť pracovať!

On: A komu ho asi predáme, ty bystrá? Poznáš ty nejaký UFO-bazar? Výkup príšer? Ja by som ho najradšej vyúdil a nakrájal do tlačenky…

Ona: Ani nápad, ty megero nenažrané. Veď ja už niečo vymyslím, ale až ráno… Teraz mi to nepáli. Poďme spať, ráno múdrejšie večera… (odchádza do postele)

On (ešte raz skúša na mimozemšťana): Karol, neblbni… To som ja – guľomet Vlado! (návštevník nič) Serem na teba, Karol! A toľko sme spolu preskákali… (zhasne svetlo v kuchynke, odchádza do postele)

Ona: No spi už prosím ťa, ty guľomet… (zhasne malú lampičku, tma)

Koniec.